Jeho excelencia arcibiskup Ján, milí spolubratia v kňazskej službe, milý príbuzní otca Jozefa, drahí bratia a sestry.
Otec Jozef slúžil 11 rokov u nás na Zakarpatí – v Storožnici, v Užhorode, vo Fridišove, v Lalove, v Kobalevici, v Mukačeve a v Dlhom. Bol veľmi dobrým duchovným pastierom slovenských veriacich. Keď videl, že deti nerozumia všetko, čo hovorí po slovensky, sám sa naučil po ukrajinsky a v ich jazyku ďalej vyučoval mladých. Neskôr aj v Mukačevskej televízii dával duchovné zamyslenia po ukrajinsky. Mal dobré vzťahy s veriacimi a so susednými kňazmi. Aj ku mne pravidelne prichádzal porozprávať sa, alebo ja som ho navštevoval.
Otec Jozef bol príkladom poslušnosti aj vtedy súhlasil s preložením na inú farnosť, keď mu to bolo ťažko. Ale vyznával to, ako hovorí sv. Pavol, s radosťou slúžim Ježišovi a rád pomôžem, pokial vládzem.
Pravidelne navštevoval chudobných a chorých, na kázne sa vždy poctivo pripravoval. V otázkach mravov bol veľmi prísny, ale ku každému milosrdný.
V čase pandémie u nás sa kostoly nezatvárali, otec Jozef pracoval do konca. Venoval sa svojej pastierskej službe bez prestávky.
Nech mu Pán daruje spásu. Nech svieti, ako hviezdy na nebi, veď on mnohých učil Evanjeliu Ježiša Krista a jeho láske.
