Otec bol oslávený vo svojom Synovi na kríži
Vieme, že prvý ľudský pár neuskutočnil pekný Boží sen, pre svoju neposlušnosť nepremenil na skutočnosť Božie zámery. Urobil hanbu Otcovi Stvoriteľovi, preto bol vyhnaný z raja. Pre ich hriech sa pokazila dovtedajšia harmónia s Bohom a stvoreným svetom. Ľudstvo bez Boha naruší a do chaosu privedie svoje prostredie.
Ľudstvu a spolu s ním celému stvorenému svetu zostala dávna túžba, aby sa vrátili späť do toho rajského stavu, ktorý hriechom stratili. Svet čakal a túžil tisíce rokov po tom dokonalom človeku, ktorý nakoniec zostúpil na zem v Otcovom Synovi, Ježišovi, a o 30 rokov neskôr sa predstavil: v ňom prišlo Božie Kráľovstvo!
V čase Ježišovho narodenia v Betleheme anjeli už vopred oznámili Božiu slávu. O dvanásťročnom Ježišovi Sväté písmo poznamenáva: bol poslušný rodičom, a preto „sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí“ (Lk 2, 52). Čiže napomohol v našom svete k poriadku, k poslušnosti.
Ježiš ako tridsaťročný prijal krst v rieke Jordán pred Jánom Krstiteľom. Vtedy zaznieva Otcov hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie“ (Mt3,17). Potom ho Duch zaviedol do pustatiny, kde sa 40 dní pripravuje pôstom a modlitbou na veľké poslanie, podobne ako Dávid porazil Goliáša, Jemu, Ježišovi z Nazareta v ľudskej podstate bude potrebné dokázať satanovi – hlave tohto sveta, že On je Boží Syn. Ako dávno v Dávidovi bol Boh oslávený víťazstvom nad Goliášom, tak teraz Ježiš triumfoval nad trojitým útokom satana.
Počas troch rokov verejného pôsobenia tiež oslávil Boha tým, že ohlásil Božie kráľovstvo, svojou rečou(„človek ešte takto nehovoril“), zázrakmi (uzdravovanie chorých, kriesenie mŕtvych) tiež potvrdil, že On je Pánom života a smrti, že panuje aj nad prírodnými silami(utíšenie búrky). Najkrajšie však na hore Tábor, keď sa zjavil trom apoštolom v božej sláve, kráse. Počas zostupovania z hory hovoril hneď svojim drahým priateľom, že najskôr musí ešte trpieť. Pred chvíľou na hore hovorili s Eliášom a Mojžišom o tom, že ho čakajú najväčšie skúšky a utrpenia, až potom bude oslávený (Lk 9,31).
Na Kvetnú nedeľu ho prijíma zástup volajúci Hosanna – to mu patrilo; pred oslávením ho však čakala ešte najťažšia časť poslania: krížová cesta. Pri poslednej večeri predstaví najväčší dar Božej lásky: v tajomstve Eucharistie seba samého daruje svojim veriacim, s ktorými takto zostane spolu až do skončenia sveta. A čo je pre nás najzvláštnejšie, že potom na Olivovej hore na konci modlitby, pri ktorej sa potil krvou, keď sa objavil Judáš s vojakmi, vtedy prezrádza Ježiš apoštolom: „teraz je Syn človeka oslávený“. Oni si mysleli, že sa začína hanba a neúspech, ale v skutočnosti vtedy završoval plán Boha Otca, ako to prorok Izaiáš už vopred predpovedal.
Oproti Abrahámovmu synovi Izákovi On vedome vzal na seba úlohu obetného baránka za hriechy sveta, dobrovoľne a slobodne niesol svoj kríž a znášal počas pašií všetky muky a utrpenia, ukrižovanie, a pred smrťou vyslovil kľúčové slovo, ktorým potvrdil víťazstvo: „Dokonané je!“ Dokonale zavŕšil Otcov plán: Ježiš zvíťazil nad zlom, nad klamstvom a vrahom ducha tohto sveta, a toto víťazstvo dokázal svojim verným na tretí deň zmŕtvychvstaním.
Kristus teda vybojoval dobrý boj: skrze svoje utrpenie a smrť nás vykúpil, avšak svojim zmŕtvychvstaním potvrdil, že On je Pán: Pán života, smrti a celého sveta. On,tento nový Adam skrze vykúpenie znovu priniesol do sveta stratenú harmóniu, a kto Ho prijme ako Pána svojho života, ako Vykupiteľa, ten aj okúsi vo svojom živote súlad s Bohom, so stvoreným svetom a sebou samým.
Všetkým čitateľom prajem požehnané, milostiplné veľkonočné sviatky!
Kristus vstal zmŕtvych! Naozaj vstal!
Antal Majnek, diecézny biskup
