Mimoriadny jubilejný rok milosrdenstva
Tradícia milostivých rokov začala už v Starom zákone. Vyviera z Božej lásky k človeku, ktorá je vždy prekvapivá a radostná, ako spev anjelov v Betleheme.
Samotné slovo milosrdenstvo sa vyskytuje vo Svätom Písme mnohonásobne a často i v liturgii omše a sviatostí, napríklad v Tridentskom omšovom misále je to 412 krát. I v byzantskej liturgii je mnoho tropárov, ktoré vyjadrujú vďaku, že zmŕtvychvstalý Pán preukázal svetu veľké milosrdenstvo.
Rímski pápeži posledných desaťročí hovoria veľa o Božom milosrdenstve. Sv. Ján XXIII., ktorý otváral posledný koncil, povedal, že Cirkev chce uprednostniť používanie lieku milosrdenstva namiesto zbraní prísnosti. Blahoslavený Pavol VI. vyjadril základ duchovného života slovami sv. Augustína: Moja úbohosť – Božie milosrdenstvo. Sv. Ján Pavol II obdaril Cirkev encyklikou Boh, bohatý na milosrdenstvo, zavedením sviatku, i určitou spiritualitou Božieho milosrdenstva. Aj Benedikt XVI. prispel do tejto línie náukou, že ono je jadrom evanjelia, milosrdenstvo je vlastným menom Boha.
Sv. Otec František zdôrazňuje Cirkvi dôležitosť mimoriadneho roka v tom, aby sa naučila voliť si len a len to, čo sa Bohu najviac páči. A to je odpúšťať svojim deťom, byť k nim milosrdný, aby tak aj oni zas zo svojej strany mohli odpúšťať svojim bratom, žiariac ako pochodne Božieho milosrdenstva vo svete. Toto je to, čo sa Bohu najviac páči. Svätý Ambróz v jednej teologickej knihe, ktorú napísal o Adamovi, vychádza z príbehu stvorenia sveta a hovorí, ako každý deň, po tom, ako Boh stvoril nejakú vec – mesiac, slnko či zvieratá – sa v Biblii hovorí: A Boh videl, že je to dobré“ No keď stvoril muža a ženu, Biblia hovorí: Videl, že je to veľmi dobré. A svätý Ambróz sa pýta: Prečo však hovorí ‚veľmi dobré´? Prečo sa Boh tak teší po stvorení muža a ženy? Pretože konečne mal niekoho, komu môže odpúšťať. Radosťou Boha je odpúšťať, bytím Boha je milosrdenstvo. Preto musíme otvoriť naše srdcia, aby nás táto láska, táto radosť Boha všetkých naplnila milosrdenstvom.
Ľudia, cirkev a svet stoja pred toľkými neriešiteľnými problémami. Pápež František prirovnáva Cirkev ku poľnej nemocnici, kde sa liečia predovšetkým tie najťažšie zranenia. Kde sa poskytujú znaky Božej prítomnosti a blízkosti. Kde sa kontempluje Božie milosrdenstvo, ktoré prevyšuje každú ľudskú obmedzenosť a ožaruje temnotu hriechu. Encyklika sv. Jána Pavla II o Božom milosrdenstve povzbudzuje, že Cirkev má právo a povinnosť dovolávať sa Božieho milosrdenstva vo všetkých prípadoch fyzického a mravného zla a vo všetkých hrozbách, ktoré zatemňujú budúcnosť dnešného ľudstva. Dnes žijeme práve také časy.
Milosrdenstvo nie je jednou z duchovných tém, je to námet najdôležitejší.
o. Anton Konecny
