Pápež František predsedal svätej omši v nedeľu 6. augusta v preplnenom Parque Tejo na záver SDM v Lisabone, na ktorej sa zúčastnilo viac ako 1,5 milióna veriacich a koncelebrovalo 700 biskupov a 10 000 kňazov. Mladých vyzval, aby prinášali svetlo evanjelia a rozsvecovali lúče nádeje v temnote našich čias. Prinášame plné znenie homílie.

„Pane, dobre je nám tu“ (Mt 17, 4). Tieto slová povedal apoštol Peter Ježišovi na vrchu Premenenia a chceme si ich po týchto intenzívnych dňoch osvojiť aj my. Je krásne, čo sme zakúsili s Ježišom, aj to, čo sme prežili spolu, a je krásne, ako sme sa modlili s tak veľkou radosťou v srdci. A potom si môžeme položiť otázku: Čo si so sebou odnesieme späť do údolia každodenného života?

Na túto otázku by som chcel odpovedať tromi slovesami, ktoré nadväzujú na evanjelium, ktoré sme počuli: Čo si berieme so sebou? Aby sme žiarili, počúvali a nebáli sa. Na otázku, čo si berieme so sebou, odpovedám týmito tromi slovami:

Žiariť, počúvať a nebáť sa. Po prvé, žiariť. Ježiš sa premenil, evanjelium hovorí, že „jeho tvár zažiarila sťa slnko“ (Mt 17, 2). Práve ohlásil svoje umučenie a smrť na kríži, a tým rozbil obraz mocného, svetského Mesiáša a sklamal očakávania učeníkov. Teraz, aby im pomohol prijať Boží plán lásky pre každého z nás, Ježiš berie troch z nich – Petra, Jakuba a Jána -, vedie ich na vrch a premieňa sa. A tento „kúpeľ svetla“ ich pripravuje na noc umučenia.

Priatelia, drahí mladí, aj dnes potrebujeme trochu svetla, záblesk svetla, ktoré je nádejou, aby sme čelili mnohým temnotám, ktoré nás v živote napádajú, mnohým každodenným porážkam, aby sme im čelili svetlom Ježišovho zmŕtvychvstania, pretože on je svetlo, ktoré nezhasína, on je svetlo, ktoré svieti aj v noci. „Náš Boh nám osvietil oči“, hovorí kňaz Ezdráš (Ezd 9, 8). Náš Boh osvecuje. Osvecuje náš zrak, osvecuje naše srdce, myseľ, osvecuje našu túžbu niečo v živote dosiahnuť, a to vždy Pánovým svetlom.

Chcel by som vám však povedať, že nás neosvieti to, keď sa postavíme pod svetlo reflektorov. Nestaneme sa žiarivými, keď ukážeme dokonalý obraz, úhľadný, dobre vypracovaný, nie, to nie, ani keď sa cítime silní a úspešní. Silní, úspešní, ale nie žiariví. Žiarime vtedy, keď prijímame Ježiša a učíme sa milovať ako On. Milovať ako Ježiš, to nás robí žiarivými. To nás vedie ku konaniu skutkov lásky. Neklam sa, priateľka, priateľ, budeš svetlom v ten deň, keď budeš konať skutky lásky. Ale keď namiesto toho, aby si konal skutky lásky, vidíš sebecky len samého seba, vtedy svetlo zhasne.

Druhým slovesom je počúvať. Na vrchu zakryl učeníkov jasný oblak a čo hovorí Otec z tohto oblaku? Počúvajte ho (Mt 17,5). Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho. Všetko je v ňom, všetko, čo treba v živote robiť, je v tomto slove: Počúvajte ho. Počúvať Ježiša, v tom spočíva každé tajomstvo. Počúvaj, čo ti Ježiš hovorí. Ty vravíš: „Neviem, čo mi hovorí.“ Vezmi si evanjelium a prečítaj si, čo Ježiš hovorí a čo hovorí tebe do srdca. Pretože On má pre nás slová večného života; zjavuje, že Boh je Otec, je láska. On nás učí ceste lásky, počúvaj Ježiša. Pretože niekedy sa s dobrou vôľou vydávame na cesty, ktoré sa zdajú byť z lásky, ale nakoniec sú len sebectvom prezlečeným za lásku. Dávaj si pozor na sebectvo prezlečené za lásku. Počúvaj Ho, pretože On ti povie, ktorá je cesta lásky. Počúvaj ho.

Žiariť, byť svetlom, to je prvé slovo, počúvať, aby sme sa na ceste nedopustili chýb, a nakoniec tretie slovo, nebáť sa. Nebojte sa. Slovo, ktoré sa v Biblii tak často opakuje. To boli tiež posledné slová, ktoré v tomto okamihu premenenia Ježiš povedal učeníkom. Nebojte sa.

Dnes hovorí tieto slová: „Nebojte sa“ vám, mladým, ktorí ste prežili túto radosť, mohol by som povedať „túto slávu“, – keďže nejaká sláva to je, toto stretnutie s nami. Vám, ktorí pestujete veľké sny, ale niekedy ich zatemňuje strach, že ich neuvidíte splnené; vám, ktorí si niekedy myslíte, že to nedokážete a občas sa vám do života vkráda trochu pesimizmu; vám, mladí ľudia, pokúšaným v tejto chvíli skľúčenosťou, tým, že sa možno odsudzujete ako neúspešní alebo sa snažíte zakryť svoju bolesť tým, že ju maskujete úsmevom; vám, mladí ľudia, ktorí chcete zmeniť svet, a je dobré, že chcete zmeniť svet a že chcete bojovať za spravodlivosť a mier; vám, mladí ľudia, ktorí vkladáte do života nadšenie a tvorivosť, ale zdá sa vám, že to nestačí; vám, mladí, ktorí ste prítomnosťou a budúcnosťou.

V krátkom tichu nech si každý z vás v srdci zopakuje tieto slová: „Nebojte sa“.

Drahí mladí, rád by som sa každému z vás pozrel do očí a povedal vám: Nebojte sa. Ba čo viac, poviem vám niečo veľmi krásne, už to nie som ja, je to sám Ježiš, ktorý sa na vás v tejto chvíli pozerá. Pozerá sa na nás. On vás pozná, pozná srdce každého z vás, pozná život každého z vás, pozná vaše radosti, vaše trápenia, vaše úspechy i neúspechy, pozná vaše srdce. On číta vaše srdcia a dnes, tu, v Lisabone, na týchto Svetových dňoch mládeže, vám hovorí: „Nebojte sa. Majte odvahu, nebojte sa.“

vaticannews