„Hľa tu som, pošli mňa!„ (Iz 6,8)

Poznáme veľa slov, ktoré sa skladajú len z niekoľkých písmien. No slovo „Misie„ sú niečím zvláštnym. V tomto slove sa ukrýva obrovská hĺbka, veľká úloha a poslanie každého človeka, ktoré mu dal sám Stvoriteľ. Veľmi radi si prezeráme fotky misionárov v otočení afrických detí alebo aj dospelých.

Nemáme však ani len predstavu o tom, koľko námahy a práce nad sebou je potrebné vynaložiť pri prijatí tohoto poslania, koľko odriekania a síl treba vynaložiť na to, aby človek dokázal spoznať a prijať cudziu kultúru, prekročiť prah svojho ja, prijať inú mentalitu niekedy sa naučiť aj nový jazyk, prijať iné zvyky správania či stolovania, zahrňujúc aj iné, pre nás Európanov nezvyklé jedlá. A koľko milosti, sily a svetla Ducha Svätého dostáva každý misionár od Boha, aby zvládol toto poslanie, to sa nedá ľudskými slovami ani vyjadriť.

Ak vyslovíme slovo misie, máme obyčajne na mysli ďaleké krajjiny. No misie sú potrebné nielen na iných, kultúrou tak odlišných kontitentoch. Misionárom sa môžeme stať aj doma, vo svojej , či v susednej krajine , dokonca aj v svojej najbližšej rodine. Byť misionárom tam, kde už ľudia majú aké – také poznanie o Bohu, o Kristovi , je oveľa tažšie, ako v zemi, kde ho vôbec nepoznajú. Misia je vlastne služba.Každý misionár, ktorý chce, aby jeho ohlasovanie bolo presvedčivé a účinné, musí denne pretvárať svoje srdce tým istým slovom, ktoré sám ohlasuje. A najpresvedčivejšie je to slovo, ktoré je premenené na konkretný skutok. Najzrozumiteľnejšou rečou, ktorej každý rozumie, je reč vlastného príkladu.

Misie – to je nesmierné dielo milosrdenstva nielen duchovného ale aj materiálneho. Boh sám hovorí o milosrdenstve, ale ho aj vyjadruje a konkretizuje vyslaním svojho Syna na túto zem. A taktiež Ježiš vlastným príkladom a v sebe samom stelesňuje milosrdenstvo vo svojej osobe.Misionár je ako cestovný znak, ktorý je potrebný tu a teraz , aby ukazoval cestu. Na to, aby sa postavil vedľa cesty nejaký znak, je potrebna opora, stĺp ,kde sa znak pokladie. Podobne je to aj z misionárom. Na to , aby služba misionárov bola plodnou, tiež je potrebna opora, a to modlitba, obeta, pôst a niekedy aj materiálna pomoc. Aj toho roku, ako každý rok budeme za krátko sláviť misijnú nedeľu, ktorá pripadá na predposlednú oktobrovú nedeľu. Sv.otec vydáva každý rok na tento deň posolstvo, v ktorom povzbudzuje veriacich k misijnej horlivosti za šírenie viery. Zmysel tohto dňa veľmi pekne vyjadril pápež Ján Pavol II, keď povedal, že misijná nedeľa je zvláštnou príležitosťou, ktorá pripomína všetkym veriacim platnosť misijného povolania, ktorú Boh vložil do každého srdca.

Misie sú teda vecou a záležitosťou všetkých ľudí. Záleží teda na nás, ako sa k tomu poslaniu postavíme my samy. Čo teda máme robiť a ako pomôcť misiám, a misionárom ? Práve na misijnú nedeľu mame zvlášť pamätať vo svojích modlitbách na misionárov a misijné poslanie Cirkvi. Naše modlitby a dary podporia misionárov a pomôžu im pri výstavbe škôl, zdravotných zariadení, pri vylepšenie zdravotnickej starostlivosti a pomôžu tak aj pri ohlasovaní viery, aby všetci mohli spoznať Božiu lásku, aby všetci spoznali a mohli žiť dôstojný ľudský život. Tento deň je výzvou pre každého z nás,zobrať na vedomie Kristov misijný príkaz“ Choďte do celého sveta a ohlasujte Evanjelium všetkým národom.