Rímskokatolícka Cirkev na Ukrajine je organizovaná v siedmich diecézach:
Ľvovská arcidiecéza so sídlom v Ľvove,
KyjevskoŽitomírska diecéza so sídlom v Žitomíri,
CharkovskoZáporožská – sídlo Charkov,
SimferopoľskoOdeská – sídlo Odesa,
KamenecPodolská so sídlom v Kamenci Podolskom,
Lucká so sídlom v Lucku,
Mukačevská so sídlom v Mukačeve.
Východné terény Ukrajiny sú prevažne ruskojazyčné a pravoslávne. Na západe Ukrajiny v Galícii žije dnes už len málo Poliakov, pretože pod tlakom či dobrovoľne emigrovali, alebo sa postupne asimilovali. Pôvodne poľsko-ukrajinské farnosti sa menia na ukrajinské. Silnie gréckokatolícka Cirkev.
Bývalú Podkarpatskú Rus, dnešné Zakarpatie, obývali v minulosti Rusíni, väčšinou gréckokatolíci, ďalej Maďari, spomedzi ktorých mnohí boli a aj doteraz sú príslušníkmido reformovanej protestantskej Cirkvi (kalvíni) a v menšej miere Nemci a Slováci rímskokatolíckeho vyznania.
Krátko z dejín Mukačevskej diecézy: Toto územie od najstarších čias spadalo pod právomoc Jágerskej arcidiecézy (Eger, Maďarsko), potom asi dvesto rokov bolo pričlenené k Szatmárskemu biskupstvu (Satu-Mare, dnešné Rumunsko). Po roku 1919 boli osudy ešte pestrejšie: spravovali ho z Košíc, potom z Užhorodu a znovu zo Szatmáru. Sovietska moc sa postarala, aby tunajšia Cirkev bola úplne odrezaná od ostatného sveta a odsúdená na vymretie: zo 48 kňazov, z ktorých mnohí za trest pobudli aj v pracovných táboroch, sa pádu totality dožilo sotva osem, už v pokročilom veku.
Vo Vinohradove prví františkáni pôsobili s prestávkami už 500 rokov. V roku 1990 tam žilo približne 80 percent Maďarov, zvyšok boli Nemci a Slováci. Dnes, keď sa väčšina Nemcov vysťahovala do Nemecka a odišla aj časť Slovákov a Maďarov, je situácia iná. Zvyšuje sa počet ukrajinskojazyčných katolíkov, zvlášť medzi mladými.
Vďaka Bohu, náboženská sloboda umožnila príchod misionárov – kňazov i rehoľných sestier – z okolitých krajín: z Maďarska, Slovenska, Poľska, Rumunska i Nemecka. Radosť máme aj z domácich povolaní – 14 diecéznych a vyše 20 rehoľných kňazov (z rehoľníkov, pravda, prevažná časť pôsobí mimo Zakarpatia). V našej diecéze pôsobí v súčasnosti spolu 36 kňazov a na štúdiách v Maďarsku a na Ukrajine sa pripravuje 9 seminaristov. Pracuje u nás 16 ženských reholí so 40 sestrami, z ktorých takmer polovica je zo Slovenska (dominikánky, anglické panny, františkánky, vincentky, satmárky).
V katechéze pomáhajú aj niekoľkí z takmer 200 absolventov trojročného katechetického kurzu, ktorý prebieha v maďarskom aj ukrajinskom jazyku. Mnohonárodnostné zloženie našej miestnej Cirkvi je zvlášť výrazné pri liturgických slávnostiach, kedy liturgickým jazykom býva maďarčina, ukrajinčina, nemčina, slovenčina i latinčina. V diecéze pôsobia aj viaceré laické hnutia.
Sociálno-charitatívna činnosť: Na Zakarpatí pôsobí 18 miestnych charitatívnych centier, prevádzkujeme 9 katolíckych materských škôl a dve rehabilitačné centrá, tretie je vo výstavbe. Deväť kuchýň pre chudobných poskytuje zadarmo obedy pre najbiednejších. V siedmich detských domovoch rodinného typu osirelé deti nachádzajú rodičovskú lásku a zodpovednú výchovu, ôsmy detský domov sa buduje. Podporujeme sociálne slabších študentov, ale iba na miestnych univerzitách, pretože zo zahraničia sa, žiaľ, viacerí nevrátili na Ukrajinu. Okrem toho takmer všade príležitostne pomáhame finančne, potravinami, šatstvom. Je pre nás veľkou radosťou a ďakujeme Bohu za to, že nie sme odkázaní už len na pomoc zvonku, ale postupne nachádzame aj domácich darcov, že naši ľudia sa učia nielen prijímať, ale aj dávať, deliť sa s chudobnejšími. Napríklad veľkopôstna zbierka v roku 2008 pre hladujúce deti v Afrike vyniesla prekvapivo vysokú sumu.
Máme ešte aj misiu pre Rómov. Cítime, že povinnosťou našej Cirkvi je aj nimi sa zaoberať. Osobitne sa im venujeme v šiestich komunitách, kde ich vychovávame a učíme osvojovať si základné hygienické návyky a popritom dávame deťom aj jedlo a oblečenie. Chceme, aby vedeli, že aj ich má Pán Boh rád a Cirkev na nich nezabúda.
