Nebojme sa byť dobrými
Aký to má zmysel: „byť dobrým, …. – stále niečo robiť pre iných, …. – byť pokorným, pomáhať, … veď aj druhý by mohol niečo zrobiť pre mňa, …. – prečo stále ja, musím začínať?“
Často krát si kladiem tieto, alebo podobné otázky, zvlášť vtedy, keď sa domáham spravodlivosti, alebo vďačnosti od iných. Áno, veď som človek a dakde vo vnútri túžim, aby si niekto všimol moju prácu.
Na Urale je veľmi dlhá zima, sprevádzaná množstvom snehu a mrázom. Všetko má svoje čaro, ale ….., treba sa aj starať: odhŕňať sneh, čistiť. A tak počas troch rokoch si musím upratovať sneh pred vchodom do kaplnky. Jej dvere susedia s dverami do bytovky – je to asi dva metre. Odhádžem sneh, urobím chodník a pozerám, rozmýšľam: „domovník ešte neupratoval – pomôžem mu, veď tak sa patrí, urobím niečo pre neho, pre ľudí, aby sa nemuseli brodiť po snehu.“ A tak som urobil, znova a znova – vždy som mal z toho radosť.
Raz som prišiel neskôr a vidím: „domovník upratal pred vchodom do bytovky, ale mne nie.“ A tak bolo veľa krát, počas troch rokoch. Vždy, keď som upratoval sebe, pomáhal som domovníkovi. Po čase som si začal klásť horeuvedené otázky a šomrať: „no mohol by už aj mne jeden raz pomôcť.“ Pomáhal som a šomral.
A tak som sa spýtal sám seba: „Pre koho to robíš? Pre seba, aby si ťa niekto všimol, alebo pre ľudí?“ Vtedy som pochopil: – to čo robíš, rob z lásky, aby bol ten druhý šťastný. A začal som znova od začiatku. Upratal som sebe i pomohol domovníkovi. Vždy som si povedal: „Pane, požehnaj tých ľudí, ktorí tu bývajú i toho domovníka, aby mal menej roboty a viac radosti.“ A tak robím stále.
Keď som sa oslobodil od horeuvedených otázok a začal konať dobro bez nároku na odmenu, stal sa zázrak: „jeden krásny deň som našiel vyčistený svoj chodník i schody, a všetko bolo posýpané pieskom, aby sa nikomu nič nestalo.
Áno, vždy má zmysel konať dobro, lebo ono sa jedného dňa vráti i k tebe. Nebojme sa byť dobrými.
o. Anton Jedinak CM
