V tisíci deň konfliktu na Ukrajine v utorok 19. novembra adresoval pápež František list apoštolskému nunciovi na Ukrajine Mons. Visvaldasovi Kulbokasovi. Ako píše Svätý Otec, toto gesto má byť objatím všetkých Ukrajincov i úpenlivou modlitbou za obrátenie sŕdc na cestu dialógu, zmierenia a svornosti.
„Nech Pán uteší naše srdcia a posilní našu nádej, že on – zatiaľ čo zhromažďuje všetky preliate slzy a bude za ne žiadať účet – zostáva pri nás aj vtedy, keď sa ľudské námahy zdajú byť bezvýsledné a činy nedostatočné“, píše pápež a dodáva: „S dôverou, že to bude Boh, kto vysloví posledné slovo k tejto obrovskej tragédii, žehnám celý ukrajinský národ.“
Plné znenie Listu pápeža Františka apoštolskému nunciovi na Ukrajine
Drahý brat,
Týmto listom, ktorý ti adresujem ako svojmu zástupcovi na mojej milovanej a sužovanej Ukrajine, túžim objať všetkých jej občanov, kdekoľvek sa nachádzajú.
Dáva mi k tomu príležitosť dovŕšenie tisíc dní rozsiahlej vojenskej agresie, ktorou Ukrajinci trpia. Dobre si uvedomujem, že žiadne ľudské slovo nedokáže ochrániť ich životy pred každodenným bombardovaním, ani utešiť tých, ktorí oplakávajú mŕtvych, ani vyliečiť zranených, ani repatriovať deti, ani oslobodiť zajatcov, ani zmierniť kruté následky zimy, ani obnoviť spravodlivosť a mier. A práve toto slovo – MIER- na ktoré dnešný svet žiaľ zabúda, by sme chceli počuť znieť v rodinách, v domoch a na námestiach drahej Ukrajiny. Žiaľ, aspoň zatiaľ sa tak nedeje!
Tieto moje slová však nemajú byť len jednoduchými slovami, hoci plnými solidarity, ale, ako to robím od začiatku invázie do tejto krajiny, majú byť úprimným vzývaním Boha, jediného zdroja života, nádeje a múdrosti, aby obrátil srdcia a urobil ich schopnými začať cestu dialógu, zmierenia a svornosti.
Viem, že každé ráno o deviatej hodine si Ukrajinci „minútou národného ticha“ s bolesťou pripomínajú početné obete, ktoré si vyžiadal konflikt, deti i dospelých, civilistov i vojakov, ako aj zajatcov, ktorí sa často nachádzajú v žalostných podmienkach. Pripájam sa k nim, aby bolo ešte hlasnejšie volanie, ktoré sa vznáša k nebu, odkiaľ prichádza pomoc: „Moja pomoc prichádza od Pána, ktorý stvoril nebo i zem“ (Ž 121).
Nech Pán uteší naše srdcia a posilní našu nádej, že on – zatiaľ čo zhromažďuje všetky preliate slzy a bude za ne žiadať účet – zostáva pri nás aj vtedy, keď sa ľudské námahy zdajú byť bezvýsledné a činy nedostatočné.
S dôverou, že to bude Boh, kto vysloví posledné slovo k tejto obrovskej tragédii, žehnám celý ukrajinský národ, počnúc biskupmi a kňazmi, s ktorými si ty, drahý brat, zostal po boku synov a dcér tohto národa počas týchto tisíc dní utrpenia.
Vatikán, 19. novembra 2024
František
