V plnom znen\u00ed prin\u00e1\u0161ame pr\u00edhovor Sv\u00e4t\u00e9ho Otca Franti\u0161ka pri stretnut\u00ed s biskupmi, k\u0148azmi, zasv\u00e4ten\u00fdmi osobami a seminaristami v Katedr\u00e1le sv. Martina v Bratislave v pondelok 13. septembra 2021.<\/p>\n
Drahi\u0301 bratia biskupi, drahi\u0301 kn\u030cazi, rehol\u030cni\u0301c\u030cky, rehol\u030cni\u0301ci a seminaristi, drah\u00ed kateche\u0301ti, sestry a bratia, dobry\u0301 den\u030c!<\/p>\n
Srdec\u030cne va\u0301s pozdravujem a d\u030cakujem Mons. Stanislavovi Zvolenske\u0301mu za jeho slova\u0301. D\u030cakujem za pozvanie, aby som sa ci\u0301til ako doma: pricha\u0301dzam k va\u0301m ako va\u0301s\u030c brat, a preto sa ci\u0301tim ako jeden z va\u0301s. Som tu, aby som s vami zdiel\u030cal vas\u030cu cestu, -toto je \u00falohou biskupa, \u010di\u017ee p\u00e1pe\u017ea-, vas\u030ce ota\u0301zky, oc\u030caka\u0301vania a na\u0301deje tejto cirkvi a tejto krajiny. A ke\u010f u\u017e hovor\u00edme o krajine, pr\u00e1ve som pani prezidentke povedal, \u017ee Slovensko je b\u00e1se\u0148! Zdie\u013eanie, to\u00a0 bol s\u030cty\u0301l prvej krest\u030canskej komunity: jednomysel\u030cne zotrva\u0301vali na modlitba\u0301ch, kra\u0301c\u030cali spoloc\u030cne (porov. Sk 1,12-14). Aj sa h\u00e1dali, ale kr\u00e1\u010dali spolo\u010dne.<\/p>\n
To je prva\u0301 vec, ktoru\u0301 potrebujeme: Cirkev, ktora\u0301 kra\u0301c\u030ca spolu a precha\u0301dza po cesta\u0301ch z\u030civota s horiacou fakl\u030cou Evanjelia. Cirkev nie je\u00a0pevnost\u030cou, nie je mocenskou \u0161trukt\u00farou, c\u030ci hradom, ktory\u0301 je postaven\u00fd na n\u00e1vr\u0161\u00ed, hl\u030cadiaci zhora na svet s odstupom a vystac\u030ci\u0301 si sa\u0301m. Tu v Bratislave hrad uz\u030c je a je kra\u0301sny. Ale Cirkev je spoloc\u030censtvo, ktore\u0301 tu\u0301z\u030ci pritiahnut\u030c ku Kristovi cez radost\u030c Evanjelia- nie je hrad; je kvasom, z ktore\u0301ho sa vytva\u0301ra Kra\u0301l\u030covstvo la\u0301sky a pokoja v ceste sveta. Prosi\u0301m va\u0301s, nepodl\u030cahnime pokus\u030ceniu oka\u0301zalej na\u0301dhery a svetskej vel\u030ckoleposti! Cirkev mus\u00ed byt\u030c pokorna\u0301 ako bol pokorn\u00fd Jez\u030cis\u030c, ktory\u0301 sa zriekol vs\u030cetke\u0301ho\u00a0(*teol.: \u00fapln\u00e9 vn\u00fatorn\u00e9 vypr\u00e1zdnenie) a stal sa chudobny\u0301m, aby na\u0301s obohatil (porov. 2 Kor 8,9): pris\u030ciel, aby preby\u0301val medzi nami a vyliec\u030cil nas\u030ce zranene\u0301 c\u030clovec\u030censtvo.<\/p>\n
Aka\u0301 kra\u0301sna je pokorna\u0301 cirkev, ktora\u0301 sa neoddel\u030cuje od sveta a nepozera\u0301 na z\u030civot s odstupom, ale z\u030cije v jeho vnu\u0301tri. Z\u030cit\u030c vo vnu\u0301tri \u2013 nezabudnime na to: zdiel\u030cat\u030c, kra\u0301c\u030cat\u030c spolu, prij\u00edmat\u030c ot\u00e1zky a oc\u030caka\u0301vania l\u030cudi\u0301. Toto na\u0301m poma\u0301ha oslobodit\u030c sa od zameranosti na seba samy\u0301ch: centrom Cirkvi …. Kto je centrom Cirkvi? To nie je Cirkev! A ke\u010f sa Cirkev pozer\u00e1 len na sam\u00fa seba, skon\u010d\u00ed ako \u017eena v evanjeliu: zhrben\u00e1, h\u013eadiaca na svoj pupok (porov. Lk 13, 10-13). Stredom Cirkvi nie je ona sama! Zanechajme pri\u0301lis\u030cne\u0301 starosti o\u00a0sam\u00fdch seba, o nas\u030ce s\u030ctruktu\u0301ry c\u030ci o to ako sa spoloc\u030cnost\u030c na na\u0301s pozera\u0301. \u00a0A to n\u00e1s nakoniec privedie k „teol\u00f3gii l\u00ed\u010denia“… Ako sa lep\u0161ie nal\u00ed\u010di\u0165…? Ponorme sa rads\u030cej do skutoc\u030cne\u0301ho z\u030civota l\u030cudi\u0301, re\u00e1lneho z\u030civota l\u030cudi\u0301 a polo\u017eme si tu\u0301to ota\u0301zku: ake\u0301 su\u0301 potreby a duchovne\u0301 oc\u030caka\u0301vania na\u0301s\u030cho l\u030cudu? C\u030co oc\u030caka\u0301vame od Cirkvi? Zda\u0301 sa mi do\u0302lez\u030cite\u0301 snaz\u030cit\u030c sa odpovedat\u030c na tieto ota\u0301zky a pricha\u0301dzaju\u0301 mi na um tri slova\u0301.<\/p>\n
Prve\u0301 je\u00a0sloboda.\u00a0Bez slobody niet pravej l\u030cudskosti, pretoz\u030ce l\u030cudska\u0301 bytost\u030c bola stvorena\u0301 slobodn\u00e1 a na to, aby zostala slobodna\u0301. Dramaticke\u0301 obdobia deji\u0301n vas\u030cej krajiny su\u0301 vel\u030cky\u0301m ponauc\u030ceni\u0301m: ked\u030c bola sloboda zranena\u0301, zneuctena\u0301 a zabita\u0301, l\u030cudskos\u0165 bola zdegradovan\u00e1 a vzniesli sa bu\u0301rky na\u0301silia, na\u0301tlaku a odn\u030catia pra\u0301v.<\/p>\n
Z\u00e1rove\u0148 sloboda vs\u030cak nie je automaticky\u0301m vy\u0301dobytkom, ktory\u0301 sa nemeni\u0301 a zosta\u0301va raz a navz\u030cdy. Nie! Sloboda je vz\u030cdy cestou, niekedy t\u030caz\u030ckou, ktoru\u0301 treba neusta\u0301le obnovovat\u030c, bojova\u0165 za \u0148u ka\u017ed\u00fd de\u0148. Na to, aby ste mali skutoc\u030cnu\u0301 slobodu, nestac\u030ci\u0301, aby sme boli slobodni\u0301 na vonkajs\u030cej rovine alebo v spoloc\u030censky\u0301ch s\u030ctruktu\u0301rach.<\/p>\n
Sloboda na\u0301s priamo vola\u0301 k zodpovednosti za svoje rozhodnutia, k rozlis\u030covaniu, k tomu, aby sme rozvi\u0301jali z\u030civotne\u0301 procesy. Toto je n\u00e1ro\u010dne\u0301 a ma\u0301me z toho strach. Niekedy je jednoduchs\u030cie nenechat\u030c sa vyprovokovat\u030c konkre\u0301tnymi situa\u0301ciami a kra\u0301c\u030cat\u030c d\u030calej tak, z\u030ce opakujeme minulost\u030c, bez srdca, bez rizika vol\u030cby: rads\u030cej sa vliect\u030c z\u030civotom a robit\u030c to, o c\u030com druhi\u0301 rozhoduju\u0301 za na\u0301s \u2013 moz\u030cno dav alebo verejna\u0301 mienka, alebo veci ktor\u00e9 n\u00e1m m\u00e9di\u00e1 pred\u00e1vaj\u00fa. To nie je dobr\u00e9. A dnes \u010dasto rob\u00edme veci, o ktor\u00fdch za n\u00e1s rozhoduj\u00fa m\u00e9di\u00e1. A strat\u00edte slobodu.<\/p>\n
Pripomen\u030cme si dejiny izraelske\u0301ho na\u0301roda: trpeli za tyranskej vla\u0301dy farao\u0301na, boli otrokmi; potom ich Pa\u0301n vyslobodil, ale na to, aby dosiahli skutoc\u030cnu\u0301 slobodu \u2013 nielen od nepriatel\u030cov \u2013 museli prejst\u030c pu\u0301s\u030ct\u030cou, teda nama\u0301havou cestou. A zac\u030cali premy\u0301s\u030cl\u030cat\u030c: \u201eNeviem, c\u030ci na\u0301m nebolo leps\u030cie predty\u0301m; mali sme na jedenie aspon\u030c cibul\u030cu…\u201c. Je to vel\u030cke\u0301 pokus\u030cenie: rads\u030cej trochu cibule nez\u030c na\u0301maha a riziko su\u0301visiace so slobodou. To je jedno z poku\u0161en\u00ed. V\u010dera som v rozhovore s ekumenickou skupinou spom\u00ednal Dostojevsk\u00e9ho \u201eVe\u013ek\u00e9ho inkviz\u00edtora\u201c. Kristus sa v tajnosti vracia na zem a inkviz\u00edtor mu vy\u010d\u00edta, \u017ee dal \u013eu\u010fom slobodu. Sta\u010d\u00ed k\u00fasok chleba a nie\u010doho in\u00e9ho; sta\u010d\u00ed k\u00fasok chleba a nie\u010do in\u00e9. St\u00e1le to poku\u0161enie, poku\u0161enie cibule. Rad\u0161ej trochu cibule a chleba ako n\u00e1maha a riziko slobody. Nech\u00e1vam na v\u00e1s, aby ste sa nad t\u00fdmito vecami zamysleli.<\/p>\n
Niekedy na\u0301s ta\u0301to predstava ohrozuje aj v Cirkvi: rads\u030cej mat\u030c vs\u030cetko vopred stanovene\u0301, za\u0301kony, ktore\u0301 treba dodrz\u030cat\u030c, bezpec\u030cnost\u030c a uniformnost\u030c, nez\u030c byt\u030c zodpovedni\u0301 a dospeli\u0301 krest\u030cania, ktori\u0301 myslia, p\u00fdtaj\u00fa sa vlastn\u00e9ho svedomia a vedia aj spochybnit\u030c svoje predstavy. Ma\u0165 v\u0161etko regulovan\u00e9 je za\u010diatkom kazuistickej mor\u00e1lky. V duchovnom a cirkevnom z\u030civote ma\u0301me pokus\u030cenie hl\u030cadat\u030c falos\u030cny\u0301 pokoj, ktory\u0301 na\u0301m zaruc\u030cuje bezproble\u0301movy\u0301 stav, namiesto evanjeliove\u0301ho ohn\u030ca, ktory\u0301 na\u0301s znepokojuje, ktor\u00fd na\u0301s premien\u030ca. Bezpec\u030cna\u0301 egyptska\u0301 cibul\u030ca je pohodlnejs\u030cia ako nezna\u0301me pu\u0301s\u030cte. Avs\u030cak Cirkvi, ktora\u0301 neda\u0301va priestor dobrodruz\u030cstvu slobody \u2013 aj v duchovnom z\u030civote \u2013 hrozi\u0301 to, z\u030ce sa stane rigidnou a zatvorenou. Niektori\u0301 su\u0301 na to mo\u017eno zvyknuti\u0301; ale mnohy\u0301ch iny\u0301ch \u2013 najma\u0308 v mlads\u030c\u00edch genera\u0301ci\u00e1ch \u2013 nela\u0301ka ponuka viery ktor\u00e1 im nenech\u00e1 vnu\u0301torn\u00fa slobodu, nepri\u0165ahuje ich Cirkev, kde musia vs\u030cetci rovnako mysliet\u030c a slepo poslu\u0301chat\u030c.<\/p>\n
Moji drahi\u0301, nebojte sa formovat\u030c l\u030cudi\u0301 tak, aby mali zrely\u0301 a slobodny\u0301 vzt\u030cah k Bohu. D\u00f4le\u017eit\u00fd je tento vz\u0165ah. Budeme mat\u030c moz\u030cno pocit, z\u030ce nema\u0301me vs\u030cetko pod kontrolou a z\u030ce stra\u0301came silu a autoritu, ale Kristova cirkev nechce ovla\u0301dat\u030c svedomie a obsadit\u030c miesta; chce byt\u030c \u201efonta\u0301nou\u201c na\u0301deje v z\u030civote l\u030cudi\u0301. Je to riziko. Je to v\u00fdzva. Hovori\u0301m to predov\u0161etk\u00fdm pastierom: vy vykon\u00e1vate slu\u0301z\u030cbu v krajine, kde sa mnohe\u0301 veci ry\u0301chlo zmenili a kde sa spustili mnoh\u00e9 demokraticke\u0301 procesy \u2013 ale sloboda je es\u030cte sta\u0301le krehka\u0301. Je krehkou predovs\u030cetky\u0301m v srdci a v mysli l\u030cudi\u0301. Preto va\u0301s povzbudzujem, aby ste ich formovali k slobode od rigidnej religiozity. Vyjs\u0165 z\u00a0tohoto a\u00a0nechajte ich r\u00e1s\u0165 v\u00a0slobode! Nech sa nik neci\u0301ti utla\u0301c\u030cany\u0301, ale kaz\u030cdy\u0301 nech ma\u0301 moz\u030cnost\u030c objavit\u030c slobodu Evanjelia a postupne vstu\u0301pit\u030c do vzt\u030cahu s Bohom; a to s do\u0302verou c\u030cloveka, ktory\u0301 vie, z\u030ce pred Ni\u0301m si mo\u0302z\u030ce niest\u030c svoj pri\u0301beh a svoje rany bez strachu a bez pretva\u0301rok, bez starosti\u0301 o to, aby sme museli obha\u0301jit\u030c svoj obraz. Aby sme dok\u00e1zali poveda\u0165: \u201eSom hrie\u0161nik\u201c, ale aby sme to povedali \u00faprimne, nie aby sme sa bili do p\u0155s a \u010falej verili, \u017ee sme spravodliv\u00ed. Sloboda. Nech je evanjeliova\u0301 zvest\u030c oslobodzuju\u0301ca a nikdy nie utla\u0301c\u030caju\u0301ca. A nech je Cirkev znakom slobody a prijatia!<\/p>\n
Som si ist\u00fd, \u017ee sa nikdy nedozvieme, odkia\u013e to poch\u00e1dza. Poviem v\u00e1m nie\u010do, \u010do sa stalo pred nejak\u00fdm \u010dasom. Ide o list od biskupa, v ktorom hovor\u00ed o nunciovi. Povedal: \u201eNo, boli sme 400 rokov pod Turkami a trpeli sme. Potom 50 rokov pod komunistami a\u00a0trpeli sme. Ale sedem rokov s t\u00fdmto nunciom bolo hor\u0161\u00edch ako obe tieto veci!\u201c Niekedy sa s\u00e1m seba p\u00fdtam: ko\u013eko \u013eud\u00ed m\u00f4\u017ee poveda\u0165 to ist\u00e9 o svojom biskupovi alebo far\u00e1rovi? Ko\u013eko \u013eud\u00ed? Nie, bez slobody, bez otcovstva to nejde.<\/p>\n
Druhe\u0301 slovo, prv\u00e9 bolo sloboda –\u00a0tvorivost\u030c.\u00a0Ste det\u030cmi vel\u030ckej tradi\u0301cie. Vas\u030ca na\u0301boz\u030censka\u0301 sku\u0301senost\u030c ma\u0301 po\u0302vod v ka\u0301zani\u0301 a v sluz\u030cbe z\u030ciarivy\u0301ch osobnosti\u0301 sv. Cyrila a Metoda. Oni na\u0301s uc\u030cia, z\u030ce evanjeliza\u0301cia nie je nikdy jednoduchy\u0301m opakovani\u0301m minulosti. Radost\u030cou Evanjelia je vz\u030cdy Kristus, ale cesty, ktory\u0301mi sa ta\u0301to radostna\u0301 zvest\u030c m\u00e1 s\u030ci\u0301ri\u0165 c\u030casom a dejinami su\u0301 rozdielne. Cesty s\u00fa v\u0161etky rozdielne. Cyril a Metod kra\u0301c\u030cali spolu po ty\u0301chto konc\u030cina\u0301ch euro\u0301pskeho kontinentu a zapa\u0301leni\u0301 tu\u0301z\u030cbou po ohlasovani\u0301 evanjelia vymysleli nov\u00fa abecedu, aby mohli preloz\u030cit\u030c Bibliu, liturgicke\u0301 texty a krest\u030cansku\u0301 na\u0301uku.<\/p>\n
Tak sa stali apos\u030ctolmi inkultura\u0301cie viery tu u va\u0301s. Vymysleli nove\u0301 jazyky na s\u030ci\u0301renie Evanjelia; boli tvorivi\u0301 v pretlmoc\u030ceni\u0301 krest\u030canske\u0301ho posolstva; boli tak bli\u0301zko \u013eudu s\u00a0ktor\u00fdm sa stretali, z\u030ce sa nauc\u030cili rozpra\u0301vat\u030c ich jazykom a prijali ich kultu\u0301ru. Nepotrebuje toto iste\u0301 aj dnes\u030cne\u0301 Slovensko? P\u00fdtam sa. Nie je sna\u0301d\u030c toto najurgentnejs\u030cou u\u0301lohou Cirkvi pri dnes\u030cny\u0301ch euro\u0301pskych na\u0301rodoch: vymysliet\u030c nove\u0301 \u201eabecedy\u201c, aby zvestovala vieru? V pozadi\u0301 ma\u0301me bohatu\u0301 krest\u030cansku\u0301 tradi\u0301ciu. V mysli mnohy\u0301ch l\u030cudi\u0301 je z\u030cial\u030c ta\u0301to tradi\u0301cia dnes len v spomienkach na minulost\u030c, ktora\u0301 uz\u030c nehovori\u0301 a neposkytuje orienta\u0301ciu pri z\u030civotny\u0301ch rozhodnutiach.<\/p>\n
Zoc\u030ci voc\u030ci strate zmyslu pre Boha a radosti viery nepomo\u0302z\u030cu na\u0301reky; neosoz\u030ci\u0301 na\u0301m zabarika\u0301dovat\u030c sa v pevnosti obranne\u0301ho katolicizmu, su\u0301dit\u030c a obvin\u030covat\u030c zl\u00fd svet. Potrebujeme tvorivost\u030c Evanjelia. Dajme pozor! Evanjelium e\u0161te nie je uzavret\u00e9, je otvoren\u00e9! Je v platnosti, je v platnosti, pokra\u010duje. Spomen\u030cme si na ty\u0301ch muz\u030cov, ktori\u0301 chceli priniest\u030c ochrnute\u0301ho c\u030cloveka az\u030c k Jez\u030cis\u030covi, ale nebolo miesta ani predo dvermi. Odkryli strechu a otvorom spustili lo\u0302z\u030cko, na ktorom lez\u030cal ochrnuty\u0301 (porov. Mk 2,1-5). Boli tvorivi\u0301! Tv\u00e1rou v tv\u00e1r \u0165a\u017ekostiam \u2013 \u201eAle ako to urob\u00edme?\u201c …. \u201eAch, urobme to!\u201c – tv\u00e1rou v tv\u00e1r gener\u00e1cii, ktor\u00e1 mo\u017eno never\u00ed, ktor\u00e1 stratila zmysel pre vieru, alebo ktor\u00e1 zredukovala vieru na zvyk \u010di viac-menej prijate\u013en\u00fa kult\u00faru, sk\u00fasme otvori\u0165 dieru a by\u0165 kreat\u00edvni! Sloboda, kreativita… Ake\u0301 kra\u0301sne, ked\u030c vieme na\u0301jst\u030c nove\u0301 cesty, spo\u0302soby a jazyky na zvestovanie Evanjelia! A my si m\u00f4\u017eeme pom\u00f4c\u0165 \u013eudskou tvorivos\u0165ou, ka\u017ed\u00fd z n\u00e1s m\u00e1 aj t\u00fato mo\u017enos\u0165, ale ve\u013ek\u00fdm kreat\u00edvcom je Duch Sv\u00e4t\u00fd! On je ten, kto n\u00e1s nab\u00e1da k tvorivosti! Ak svoji\u0301m ka\u0301zani\u0301m a svojou pastora\u0301ciou uz\u030c nedoka\u0301z\u030ceme vojst\u030c dnu bez\u030cnou cestou, snaz\u030cme sa otvorit\u030c ine\u0301 priestory; sku\u0301sme iny\u0301mi cestami.<\/p>\n
A tu urob\u00edm jednu z\u00e1tvorku.\u00a0K\u00e1zanie.\u00a0Ktosi mi povedal, \u017ee v\u00a0Evangelii gaudium\u00a0som sa pr\u00edli\u0161 zastavil pri hom\u00edlii, preto\u017ee je to jeden z probl\u00e9mov tejto doby. \u00c1no, hom\u00edlia nie je sviatos\u0165, ako tvrdili niektor\u00ed protestanti, ale je to sv\u00e4tenina! Nie je p\u00f4stnym k\u00e1zan\u00edm, nie, je to nie\u010do in\u00e9. Je v srdci eucharistie. A myslite na veriacich, ktor\u00ed musia po\u010d\u00fava\u0165 hom\u00edlie trvaj\u00face 40 min\u00fat, 50 min\u00fat, na t\u00e9my, ktor\u00fdm nerozumej\u00fa, ktor\u00e9 sa ich nedot\u00fdkaj\u00fa… Pros\u00edm v\u00e1s, k\u0148azi a biskupi, dobre si premyslite, ako pripravi\u0165 hom\u00edliu, ako ju urobi\u0165, aby ste mali kontakt s \u013eu\u010fmi a aby sa nechali in\u0161pirova\u0165 biblick\u00fdm textom.<\/p>\n
Hom\u00edlia by zvy\u010dajne nemala by\u0165 dlh\u0161ia ako desa\u0165 min\u00fat, preto\u017ee \u013eudia po \u00f4smich min\u00fatach str\u00e1caj\u00fa pozornos\u0165, s\u00a0v\u00fdnimkou ak je ve\u013emi zauj\u00edmav\u00e1. \u010cas by v\u0161ak mal by\u0165 10-15 min\u00fat, nie viac. Jeden m\u00f4j profesor homiletiky hovorieval, \u017ee hom\u00edlia mus\u00ed ma\u0165 vn\u00fatorn\u00fa s\u00fadr\u017enos\u0165: my\u0161lienku, obraz a cit; aby \u013eudia odch\u00e1dzali s my\u0161lienkou, obrazom a nie\u010d\u00edm, \u010do pohlo ich srdce. Tak jednoduch\u00e9 je ohlasovanie evanjelia! A tak k\u00e1zal, \u017ee Je\u017ei\u0161 berie vt\u00e1ky, berie polia, berie toto… konkr\u00e9tne veci, ale aby \u013eudia rozumeli. Prep\u00e1\u010dte, ak sa k tomu vr\u00e1tim, ale znepokojuje ma to… [potlesk] Dovol\u00edm si zlomyse\u013enos\u0165: potlesk za\u010dali reho\u013en\u00e9 sestry, ktor\u00e9 s\u00fa obe\u0165ami na\u0161ich hom\u00edli\u00ed!<\/p>\n
Cyril a Metod otvorili t\u00fato nov\u00fa kreativitu, tak urobili a hovoria na\u0301m toto: Evanjelium nemo\u0302z\u030ce ra\u0301st\u030c, pokial\u030c nie je zakorenene\u0301 v kultu\u0301re na\u0301roda, t.j. v jeho symboloch, ota\u0301zkach, slova\u0301ch a postojoch. Obaja bratia museli c\u030celit\u030c mnohy\u0301m preka\u0301z\u030ckam a boli prenasledovani\u0301. Ved\u030c to viete. Boli obvineni\u0301 z here\u0301zy, lebo sa opova\u0301z\u030cili prekladat\u030c jazyk viery. Toto je ideolo\u0301gia, ktora\u0301 sa rodi\u0301 z pokus\u030cenia mat\u030c veci uniformne\u0301. Za snahou chcie\u0165 by\u0165 uniformn\u00fd sa skr\u00fdva ideol\u00f3gia. Evanjeliza\u0301cia je vs\u030cak procesom inkultura\u0301cie: je u\u0301rodny\u0301m semenom novosti; je novost\u030cou Ducha, ktory\u0301 vs\u030cetko obnovuje. \u201eRo\u013en\u00edk seje,\u201c povie Je\u017ei\u0161, \u201epotom ide domov a sp\u00ed. On nevst\u00e1va, aby videl, \u010di rastie, \u010di kl\u00ed\u010di… To Boh d\u00e1va rast.\u201c V tomto zmysle \u017eivot pr\u00edli\u0161 nekontrolujte: nechajte \u017eivot r\u00e1s\u0165, ako to robili Cyril a Metod. Je na n\u00e1s, aby sme dobre zasiali a starali sa o\u0148 ako otcovia. Ro\u013en\u00edk sa star\u00e1, ale nechod\u00ed ka\u017ed\u00fd de\u0148 na kontrolu, aby videl, ako rastie. Ak to rob\u00ed, zabije rastlinu.<\/p>\n
Sloboda, kreativita a napokon,\u00a0dialo\u0301g.\u00a0Cirkev, ktora\u0301 formuje l\u030cudi\u0301 v zmysle vnu\u0301tornej a zodpovednej slobody a ktora\u0301 vie byt\u030c tvoriva\u0301 ponoriac sa do deji\u0301n a kultu\u0301ry, je tiez\u030c Cirkvou, ktora\u0301 vie viest\u030c dialo\u0301g so svetom \u2013 s ty\u0301mi, ktori\u0301 vyzna\u0301vaju\u0301 Krista, hoci nie su\u0301 \u201ena\u0161i \u013eudia\u201c; s ty\u0301mi, ktori\u0301 kra\u0301c\u030caju\u0301 nama\u0301havou cestou duchovne\u0301ho hl\u030cadania; a tiez\u030c s ty\u0301mi, ktori\u0301 neveria. Nie je selekt\u00edvny, nie je to dial\u00f3g s malou skupinou, ale so v\u0161etk\u00fdmi: s veriacimi, s t\u00fdmi, ktor\u00ed sa usiluj\u00fa o sv\u00e4tos\u0165, s vla\u017en\u00fdmi a s neveriacimi. Hovor\u00ed s ka\u017ed\u00fdm. Je to Cirkev, ktora\u0301 \u2013 podl\u030ca pri\u0301kladu Cyrila a Metoda \u2013 pevne spa\u0301ja Vy\u0301chod a Za\u0301pad, s ich rozlic\u030cny\u0301mi tradi\u0301ciami a citlivost\u030cou. Je to spoloc\u030censtvo, ktore\u0301 zvestovani\u0301m Evanjelia la\u0301sky vytva\u0301ra spoloc\u030censtvo, priatel\u030cstvo a dialo\u0301g medzi veriacimi, medzi ro\u0302znymi vierovyznaniami a medzi na\u0301rodmi.<\/p>\n
Jednota, spoloc\u030censtvo a dialo\u0301g su\u0301 vz\u030cdy krehke\u0301, najma\u0308 vtedy, ked\u030c ma\u0301me za sebou bolestne\u0301 dejiny, ktore\u0301 zanechali jazvy. Spomienky na zranenia mo\u0302z\u030cu necha\u0165 sk\u013aznu\u0165 k zatrpknutosti, nedo\u0302vere, ba aj opovrhnutiu; a podnecuju\u0301 na\u0301s, aby sme sa oddel\u030covali ohradami od ty\u0301ch, ktori\u0301 su\u0301 ini\u0301 ako my. Rany vs\u030cak mo\u0302z\u030cu byt\u030c aj priechodmi c\u030ci otvormi, cez ktore\u0301 napodob\u0148uj\u00fac rany na\u0301s\u030cho Pa\u0301na umo\u017e\u0148uj\u00fa priechodu Boz\u030cieho milosrdenstva. Jeho milosti, ktora\u0301 meni\u0301 z\u030civoty a robi\u0301 z na\u0301s s\u030ci\u0301ritel\u030cov pokoja a zmierenia. Viem, z\u030ce ma\u0301te pri\u0301slovie: \u201eKto do teba kamen\u030com, ty don\u030cho chlebom\u201c. Toto n\u00e1s in\u0161piruje. Je to ve\u013emi evanjeliove\u0301! Je to Jez\u030cis\u030cova vy\u0301zva, aby sme prerus\u030cili zac\u030carovany\u0301 a nic\u030civy\u0301 kruh na\u0301silia, aby sme nastavili druhe\u0301 li\u0301ce tomu kto udiera, aby sme dobrom prema\u0301hali zlo (porov. Rim 12,21).<\/p>\n
Zaujala ma jedna udalost\u030c zo z\u030civota kardina\u0301la Korca. Bol to jezuitsky\u0301 kardina\u0301l, bol prenasledovany\u0301 rez\u030cimom, uv\u00e4znen\u00fd a nu\u0301teny\u0301 tvrdo pracovat\u030c, az\u030c ochorel. Ked\u030c pris\u030ciel do Ri\u0301ma pri pri\u0301lez\u030citosti Jubilea v roku 2000, is\u030ciel do katakomb, zapa\u0301lil sviec\u030cku za svojich prenasledovatel\u030cov a prosil pre nich o milosrdenstvo. Toto je Evanjelium! Toto je Evanjelium! Rastie v z\u030civote a v dejina\u0301ch skrze pokornu\u0301 la\u0301sku, skrze trpezlivu\u0301 la\u0301sku.<\/p>\n
Drah\u00e9 a drahi\u0301, som Bohu vd\u030cac\u030cny\u0301 za to, z\u030ce som tu s vami; a d\u030cakujem va\u0301m zo srdca za to, c\u030co robi\u0301te, i za to, c\u030ci\u0301m ste a za to, \u010do urob\u00edte in\u0161pirovan\u00ed touto hom\u00edliou, ktor\u00e1 je z\u00e1rove\u0148 semienkom, ktor\u00e9 zasievam… Uvid\u00edme, \u010di rastliny vyrast\u00fa! Prajem va\u0301m, aby ste nad\u030calej kra\u0301c\u030cali cestou evanjeliovej slobody, v tvorivosti viery a v dialo\u0301gu, ktory\u0301 vyviera z Boz\u030cieho milosrdenstva. Boh na\u0301s stvoril ako bratov a sestry a vola\u0301 na\u0301s k tomu, aby sme boli tvorcami pokoja a svornosti. Zo srdca va\u0301s z\u030cehna\u0301m. A, prosi\u0301m va\u0301s, modlite sa za mn\u030ca. D\u030cakujem!<\/p>\n