16. február v Mukačeve bol pre mňa dňom návratu na Slovensko. Strávila som na našej misii na Ukrajine viac ako dva týždne. Vďaka naším sestrám Lýdii a Márii som vnímala, že mi je tam všetko veľmi blízke, pretože ľudia k nám boli úžasní, srdeční a otvorení. Odchádzala som sa s vďačnosťou za každé jedno stretnutie a s túžbou sa tu ešte vrátiť.

16. február bol dňom, ktorý tiež spomínali svetové média a spájali ho s možným dátumom ruskej invázie na Ukrajinu. Ráno som kráčala do Mukačevskej katedrály a rozmýšľala som o hroziacej vojne, ktorú ľudia počas môjho pobytu sami od seba nespomínali. Nikto. V kostole sa modlili zvyčajné modlitby za mier tak, ako každý deň. Ľudia boli vyzvaní k pôstu, tak ako každú stredu. Cítila som od mnohých ľudí zhromaždených v ten deň v chráme, že všetky svoje obavy vkladajú do vzývania Boha prostredníctvom precíteného spevu a modlitieb. Tak ako po iné dni, keď som tam bola.

16. február vyhlásil ukrajinský prezident za Deň jednoty. Vyzýval všetkých, aby sa spojili za mier a pokoj na Ukrajine. Počas môjho celého dopoludnia som si nič mimoriadne nevšimla. Mesto nezaplavili ani ukrajinské vlajky, ani žiadne iné náznaky toho, že sa deje niečo mimoriadne. Keď som sedela v poloprázdnom vlaku a prechádzala som Maďarskom prekvapili ma fotky od spolusestry Márie. Predsa sa niečo dialo. Všetkým organizáciám a školám bolo odporúčané previesť aktivity za jednotu a mier na Ukrajine. Sr. Mária k fotkám pridala aj tento komentár: „Do tohto dňa jednoty sme sa pripojili aj my. Modlili sme sa s deťmi na hodinách náboženstva, lebo modlitba je najsilnejšia zbraň“ .

16. februára som odišla z Ukrajiny, ale moje spolusestry tam zostali. Dve apoštolky, ktoré vyslal Ježiš na územie, ktoré je vystavené nebezpečenstvu. Zostali tam spolu s ľuďmi živej viery v presvedčení, že neexistuje účinnejší prostriedok pre zachovanie si pokoja a dôvery v danej situácii ako sa modliť. Aj po svojom návrate som sa neprestala modliť za Ukrajinu. Je to modlitba veľkej vďačnosti a vrúcnej prosby, v ktorej si neustále pripomínam konkrétne tváre detí a ľudí, ktorých som stretla a počujem ich precítené spevy.

Sr. Karola Dravecká OP

dominikanky.sk