Kresťania na ceste k jednote

V dňoch 9. –13. mája sa v Castelgandolfe (Rím) konal Ekumenický týždeň. Pod záštitou Hnutia fokoláre sa zišlo asi 700 kresťanov zo 70 cirkví a cirkevných spoločenstiev z celého sveta. Medzi delegáciami boli i Slovenská, Ruská a Ukrajinská. Atmosféru stretnutia možno výstižne opísať ako spoločenstvo, v ktorom je prítomný sám Ježiš, lebo je splnená podmienka „zhromaždení v jeho mene“, lebo sú „jedného srdca a jednej duše“.

Stretnutie usmernilo pohľady všetkých prítomných na „Ježiša Opusteného“, ktorý –ponorený v mori fyzickej i duševnej bolesti – prežíva i nesie bolesti a utrpenie všetkých ľudí. V tej krajnej situácii nevýslovných múk otvára nám cestu k Otcovi, ale i jedného ku druhému, je skutočným „kľúčom k jednote“. V kríži každého druhu môžeme stretnúť jeho samého. To je základ spirituality jednoty, označenej ako dar Cirkvi a dnešnému ľudstvu.

 

Rámec stretnutia tvorili meditácie, bohatá výmena skúseností a veľa aktualít zo sveta ekumenizmu. Dotvárala ho i účasť na generálnej audiencii pápeža Františka, ktorý nás niekoľkými slovami pozdravil a povzbudil pokračovať na tej ceste. Z množstva významných podujatí treba spomenúť návštevu Baziliky sv. Petra a Baziliky sv. Pavla za hradbami, kde sa konali spoločné pravoslávne vešpery. Ďalší deň bola významným a nezabudnuteľným podujatím prehliadka Katakomb sv. Šebastiána, kde sme slávili spoločnú ekumenickú bohoslužbu. Vrcholom bola prosba, a zároveň  i sľub Ježišovi „milovať sa tak, ako si nás miloval ty“,… „aby svet uveril“.

Vysoký počet účastníkov nebol na prekážku rodinnej blízkosti, ktorej napomáhali dostatočné prestávky na osobné rozhovory a viaceré stretnutia podľa jazykových skupín.

Priamym podnetom pre toto veľkolepé podujatie bolo výročie 500 rokov Reformy v strednej Európe a 50 rokov od prvého stretnutia Chiary Lubichovej s Patriarchom Athenagorom I. Charakter stretnutia bol kongresový, osobne prispeli mnohé oficiálne osobnosti: svoje posolstvo zaslal Ekumenický patriarcha Bartolomej I., prednášali biskup Christian Krause, bývalý prezident Svetového luteránskeho zväzu a Rev. prof. Martin Robra, sekretár Ekumenickej rady cirkvi v Ženeve. Vystúpil Mons. Brian Farrell, sekretár Pápežskej rady pre jednotu kresťanov, Mária Voce, prezidentka hnutia Fokoláre a ďalší.

Kongresové prostredie vyvážili svedectvá zmierenia medzi kresťanmi ako základ mieru. Peter Dettwiller, pastor reformovanej cirkvi zo Švajčiarka, ktorý sa zúčastňuje Ekumenických týždňov od ich začiatkov povedal: „Delili sme sa tu o skúsenosti každodenného života. Ekumenizmus je o jednote medzi cirkvami, medzi odlúčenými bratmi, ale aj o pokoji vo svete, pretože sme bratmi, ktorí chcú žiť spolu.“

Konali sa spoločné modlitby a bohoslužby i liturgie v duchu najpočetnejších tradícií – katolícke, pravoslávne a protestantské. Počas bohoslužieb i pred prednáškami a , či svedectvami spievali dva zbory: pravoslávny bohoslovecký zbor zo seminára v Kluži (Rumunsko) a ekumenický zbor zo Segedína (Maďarsko). Prispeli i amatérski hudobníci napríklad z Afriky, Kórey či z Filipín.

Celkom na záver podujatia J. E. Gennadios Zervos, Metropolita Talianska a Malty, pripomenul 50. výročie prvého stretnutia Ekumenického patriarchu Athenagorasa I. s Chiarou Lubichovou slovami: „otvorili dvere dialógu a nikto ich už nezavrie.“

Ďalšou významnou udalosťou bolo ohlásenie založenia „Ekumenickej katedry“ na Univerzitnom Inštitúte „Sophia“ v Loppiane. Tento návrh Ekumenického Patriarchátu predniesol Gennadios Zervos s požehnaním jej súčasne hlavy Konštantínopolského patriarchu Bartolomeja I. Katedra bude pomenovaná po patriarchovi Athenagorovi I. a Chiare Lubichovej; bude venovaná „dvom mimoriadnym osobnostiam kresťanského sveta.“

Metropolita Gennadios na adresu Hnutia fokoláre povedal: „V súčasnom svete neexistuje žiadna iná organizácia, ktorá by sa s takým nadšením, úsilím, serióznosťou, úzkostlivou zodpovednosťou, modlila a pracovala a s láskou sa zaujímala o jednotu kresťanov a o spolužitie národov.“

Pápež František sa pri svojej nedávnej návšteve Káhiry vyjadril : „V prítomnosti Pána, ktorý si želá ´aby sme boli dokonale jedno´ sa už nemožno schovávať za výhovorky rozdielneho výkladu a ustálenými rozdielnymi tradíciami“. Pápež poukazuje na „tajomné ovocie stále prítomného ekumenizmu krvi“ a volá po „efektívnom spoločenstve, ktoré rastie každým dňom“.

Mons. Anton Konečný
farár v Storožnici

Zo Slovenska a z Ukrajiny sa vytvorila skoro tridsaťčlenná delegácia. Ich dojmy dotvárajú obsah, priebeh i význam stretnutia.

S odstupom času sa neraz vraciame k nášmu kongresu. Tu sa zhodneme, že to boli radostné a šťastné dni v realite nebeského kráľovstva Ježiša Krista, v skutočnosti sme boli s ním, podľa jeho prísľubu.

Svitlana Povtorevná, Evanjelická cirkev a. v., Ľvov

V Ríme som bol prvýkrát. Chcel som vidieť mesto apoštolov a pamiatky kresťanskej i svetovej histórie. Videl a zažil som oveľa viac. V prostredí Hnutia fokoláre som mohol nájsť a prijať novú biblickú víziu kresťanského spoločenstva a sveta. Ďakujem Bohu za túto príležitosť.

Heder Jánoš, zástupca biskupa, Reformovaná cirkev, Užhorod

Podujatie bolo pre mňa požehnaním a nečakaným príjemným stretnutím s kresťanmi rôznych jazykov, kultúr a tradícií. Obohatilo ma. Prijal som výzvu nečakať na ústretový krok, ale vykročiť, rozšíriť srdce, milovať a prijímať ako mňa miluje a prijíma Boh.

Michael Balko, starší pastor, Kresťanská evanjelická cirkev živého Boha, Mukačevo

Tento kongres bol pre mňa mimoriadnym. V našom meste Mukačevo sa totiž zrodilo spoločenstvo rôznych cirkví a prišli sme spoločne. Mohli sme hlbšie vnímať kresťanstvo a učiť sa jednote vo svojej Cirkvi i medzi kresťanmi a náboženstvami i so všetkými ľuďmi dobrej vôle. Počas jednej prestávky, ma oslovila Galina z Moskvy a pevne ma objala so slovami, že to nepríjemné a bolestivé medzi našimi krajinami budeme prekonávať spoločnou modlitbou.

Vierka Fediva, rímskokatolíčka, sekretárka ekumenického spoločenstva, Mukačevo

Videl som nový model cirkvi bez obmedzení hraníc, tradícií a rítov. Ťažiskom tejto cirkvi je Kristus,  jeho slovo a jeho jednota.

Tibor Neimet, pastor, Kresťanská evanjelická cirkev živého Boha, Mukačevo

Za seba i za našu farnosť Usnutia Bohorodičky v Mukačeve chcem prejaviť vďačnosť za toto podujatie, kde som nadobudol presvedčenie o význame dialógu. Ak je dialóg v rodine, rodina je silná. Ak je v komunite, je silná. Ak bude medzi konfesiami, je cestou k jednote.

Sergej Poťuk, Ukrajinská pravoslávna cirkev Kijevského patriarchátu,  Mukačevo

Získal som nový impulz k spolupráci v našom meste a krajine. Oslovil ma výrok jedného z prednášajúcich: Jednota nepríde ako zázrak na konci časov. Jednotu tvorí Duch Svätý, keď ideme spolu po ceste, ktorou je Ježiš Kristus. Čím viac sa blížime k nemu, tým sme bližšie i k sebe navzájom.

Ján Miškulynec, pastor, Kresťanská evanjelická cirkev živého Boha, Mukačevo

Na každom takom stretnutí máme možnosť sa formovať. Každý človek má totiž svoju pravdu. Dôležité je, aby Pravda s veľkým P, ovládla každého z nás.

o. Peter Źarkovský, riaditeľ Charity, rímskokatolík, Kijev

Ekumenický týždeň bol pre mňa požehnaním. Oslovilo ma nehľadieť na to, čo rozdeľuje; lebo každá sestra a každý brat je pre mňa darom. Aby sme mohli blížnych milovať je nevyhnutné zbaviť sa predsudkov, ktoré v sebe nosíme. Treba kráčať spoločnou cestou.

Katarína Hodermanská, študentka, Cirkev bratská, Košice

Zúčastniť sa na Večere Pánovej (ako evanjeličke) spolu s katolíckymi sestrami a bratmi, ktorí nemohli prijímať, bolo pre mňa vzácnosťou. V ten deň som sa s nimi zúčastnila katolíckej sv. omše a keď oni prijímali v Eucharistii telo a krv Pána, ja som pri prijímaní dostala od kňaza požehnanie. Boli to momenty, keď som si do hĺbky uvedomila dve strany jednej mince: bolesť (opusteného Ježiša), že nemôžeme „piť z jedného kalicha“ a radosť, že sa pri stole Pánovom stretávame ako bratia a sestry s ním uprostred nás. Našou veľkou úlohou je, aby toto bolestné rozdelenie už nebolo, aby nás tento škandál už nezraňoval a neničil naše svedectvo pred svetom.“

Eva Guldanová, ev.a.v. cirkev, Slovensko

[imagesizer path=“images/stories/ekumenicky-tyzden“ width=“150″ class=“imgsizer“]