Prvé stretnutie Ekumény Košice a Ekumény Mukačevo v Zakarpatskom Sinjaku  Miluj cirkev blížneho ako svoju

Hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou je náročná na precestovanie, lebo je spojené s dlhými pasovými a colnými kontrolami. V histórii sa to menilo, so Zakarpatím sme patrili do jedného štátneho útvaru – Rakúsko – Uhorska i Československa. Zvlášť obťažné spojenie tu bolo v totalitných podmienkach. Práve v tom čase začal tu pulzovať život, ovplyvnený charizmou jednoty, dnes už rozšírený po celom svete. Na Slovensku sme dostali „ideál vzájomnej lásky a jednoty“ počas Pražskej jari, r. 1968, a chceli sme ho priniesť i na Ukrajinu. Vtedy sa ako jediný možný spôsob ukázali rodinné styky, preto prichádzajú zo Slovenska jednotlivci s cieľom žiť Božie slovo a vzájomnú lásku. Od pádu komunizmu sa kontakty stali novými, pravidelnými a systematickými. Potrebujeme sa navzájom, lebo jednotu kresťanov potrebuje svet, ktorý treba duchovne liečiť. Preto aj Ekumenické spoločenstvo v Košiciach s radosťou prijíma a odovzdáva skúsenosti a spolupracuje s ekuménou v Zakarpatí. Ekumenické spoločenstvo v Košiciach združuje jedenásť cirkevných subjektov /okrem rôznych cirkví zahŕňa i Teologickú fakultu a Židovskú náboženskú obec/. Vzniklo r. 1994 a prijalo spiritualitu jednoty za svoju. Spoločenstvo začalo modlitbami a bohoslužbami, ale rozšírilo svoju činnosť i do kultúrnej, sociálnej a spoločenskej oblasti. Tu patrí i spoznávanie všetkých cirkví, ktoré tvoria Ekuménu, priamo v ich prostredí. R. 2002 nás navštívila Ekumenická rada Ukrajiny – Zakarpatska z Mukačevskej oblasti. Tým dala podnet pre recipročnú poznávaciu návštevu, ktorá sa uskutočnila toho istého roku do pravoslávneho kláštora v Počajeve. Mali sme možnosť spoznať pravoslávnu cirkev niekoľkodennou účasťou na duchovnom živote. Na Ukrajine sme spoznali i viaceré kňazské semináre, Katolícku univerzitu vo Ľvove a cirkevné komunity, včítane židovskej. Ďalšou cestou košickej Ekumény bola účasť na Mariapoli v Mukačeve 2013, z ktorého vzišla a stále sa rozvíja spolupráci v oblasti Pro life. Aj udalosti vojny nás nabádajú zjednocovať sa v modlitbách za mier.
Ekuména nie je samoúčelná, sleduje ciele Kristove. Tam, kde je napríklad viac ohrozený pokoj, je ekuména potrebnejšia. Tam sa ako kresťania chceme viac spoznať a spolupracovať. Skoro rok sme pripravovali vhodné stretnutie a nadviazanie spolupráce. Nakoniec sme zvolili krásne horské prostredie neďaleko Mukačeva, diecézny dom v Sinjaku. Prišli 26. mája do Mukačeva na dva dni.
Prvý deň sme si prehliadli si slávny hrad a mesto Mukačevo. Navštívili sme i reformovaný kostol. Prijal nás brat farár Gerson – duchovná autorita v meste. Rozprava v jeho historickom kostole bola dlhá, podrobná a srdečná. Farárkou je i jeho manželka, profesionálne psychoĺóg, špeciálny pedagóg a grafológ, čo spája do duchovnej služby, venujú sa i Rómom. Domáci sa podelili o svoje aktivity a plány a my sme žili božie slovo: radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi.
Jadrom cesty bola streda 27.5, deň stretnutia oboch spoločenstiev v diecéznom dome v Sinjaku. Trvalo celý deň, ukončili sme ho spoločnou večerou. Stretnutie viedli moderátori spoločenstiev: Viera Fediná za Mukačevo  a Bohumil Kaman za Košice. Bolo nás 29 osôb.
Najprv to bolo vzájomné predstavenie spoločenstiev a ich činnosti. Za ES Košice Mons. A. Konečný sprítomnil vznik, bohatú činnosť a perspektívy ES Košice. Za ES Mukačevo pani Viera Fedivá popísala 5 rokov ich činnosti. Ide predovšetkým o pochody za život, Týždeň rodiny, Deň otcov, Deň matiek a spoločné modlitby za pokoj a mier na Ukrajine. Otec Peter Žarkovský, generálny vikár Mukačevskej diecézy, doplnil ekumenické úsilie zo strany primátora a predstaviteľov cirkví a spomenul i zahraničné cesty.
Po prestávke ekumenické stretnutie pokračovalo predstavením spirituality jednoty Hnutia fokoláre: Chiara Lubichová – charizma jednoty, jej história a vyjadrenia, ktoré Chiara povedala v odpovediach na otázky na ekumenickom kongrese v roku 2001. Čo konkrétne prináša  Hnutie fokoláre pre dnešný svet poukázalo krátke vystúpenie súčasnej prezidentky  Hnutia Fokláre – Marie Voce na pôde OSN v apríli t.r., kde bola pozvaná spolu s ďalšími náboženskými osobnosťami, aby odpovedala na naliehavé potreby hľadania nových ciest k mieru a zmiereniu na svete. Poukázala na spôsoby vytvárať podmienky mieru: nezištne darovať, milovať vlasť iného ako svoju, cirkev iného ako svoju. Každý účastník dostal texty preložené v svojej reči.
Oboznámenie sa s históriou spoločenstiev navodilo atmosféru Božej prítomnosti a nastolilo skúmanie ďalšej možnej spolupráce. Po spoločnom obede bol priestor pre toto hľadanie. Ako v celom západnom svete, tak i v oboch našich krajinách je aktuálna ochrana života. O. Dušan Škurla z Košíc hovoril o dôležitej spolupráci Pro-life a Košickej Ekumeny na 1. celonárodnom pochode za život v roku 2014.
Výmena skúseností a spojenie síl sa ukazuje prospešné i nevyhnutné. Preto sa chceme informovať o akciách v ekumenickom fóre a podľa možnosti bratsky sa podporíme účasťou. Budeme pokračovať v modlitbách za pokoj a mier vo svete a na Ukrajine.
Na záver podujatia v kaplnke domu bola krátka spoločná ďakovná a prosebná bohoslužba. Pozostávala z čítania Božieho slova, úvahou nad ním a zo spontánne prednesených prosieb za potreby cirkví, sveta, našich krajín a nás samých, aby sme prispeli ku pokoju a jednote ako od nás očakáva Pán.
Všetci prítomní sme sa tešili a navzájom sme si prejavili vďačnosť za možnosť byť spolu a pomáhať si tak, ako nás vedie Boží duch.

Niektoré dojmy

Účastníci z UA boli a sú šťastní. Povedali, že sa veľmi dobre cítili medzi tými „peknými ľuďmi“. Pravoslávny otec Mosk. patr. povedal, že porozpráva to svojmu biskupovi a že  nič podobné ešte nepočul, bolo to nové a krásne. Iní by sa chceli stretnúť a spolu vidieť čo urobiť. Niekto navrhuje vytvoriť štruktúru a pravidlá, ako má Ekuména Košice
Viacerí sa pýtali na Hnutie Focolare. Tak som rozprávala  o jednote a o Ježišovi Opustenom, čo veľmi to vnímali .

Vierka F.

Jeden evanjelický duchovný mi poďakoval „za našu vzácnu misiu na Ukrajinu“. Povedal tiež, že vojna na Ukrajine má ten dôsledok, že sa ľudia modlia.
Spoločne sme žili Božie slovo: radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi. Tak sa stalo stretnutie výnimočné, medzi nami bol duch evanjelia,  a teda sám Pán.

Tono K.

Na Ukrajine som bola už viackrát, vždy to boli stretnutia, ktoré boli organizované Hnutím fokoláre. Tento krát som si uvedomila, že toto ekumenické stretnutie bolo výnimočné. Otázky, ktoré som mala vo svojom vnútri: „Ako ja môžem niečo zmeniť situácii na Ukrajine, kde ľudia túžia po pokojnom živote v mieri?“ Tichá odpoveď mi prišla, keď Emmaus hovorila v Organizácii spojených národov, ktorej sa málo darí zabezpečiť mier na svete. Jedine žitie neprekonateľného evanjelia: Miluj blížneho svojho ako seba samého je jedinou a pravou nádejou pre tento svet. Objavila som, že ekumena môže poskytnúť podmienky pre ochranu života, pre dosiahnutie mieru, ale bez kríža to nebude.

Dáša F.
Mons. A. Konečný,
člen Ekumény Košice